SK | HU

História

Tešedíkovo patrí medzi najvýznamnejšie lokality v Matúšovej zemi. Názov obce v podobe Pered sa spomína v súpise majetku Pannonhalmského opátstva vyhotovenom magistrom Albeusom v roku 1237 – 1240.Dokument Pannonhalma  Podobne ako ďalšie obce v regióne, bolo Tešedíkovo pôvodne kráľovským majetkom, ktorý obývali kráľovskí služobníci. V tejto listine sa názov obce vyskytuje vo forme Purud. Začiatkom 16. storočia časť chotára obce vlastnili grófi zo Svätého Jura a Pezinka, kvôli čomu vznikol vážny spor medzi turčianskym prepošstvom a potomkami svätojurských grófov. Spor musel riešiť kráľ. Obec na krátky čas bola majetkom Ferenca Nyáriho, Istvána Révaya a Ferenca Révaya. Tešedíkovo bolo aj  majetkom ostrihomského arcibiskupstva až do roku 1586, kedy kráľ daroval tento majetok jezuitom. Po roku 1605 obec patrila opäť do majetku ostrihomského arcibiskupstva. V 2. polovici  16. storočia obec viackrát ohrozovali Turci. Už v roku 1599 ju čiastočne obsadili. Pod stálu tureckú nadvládu sa však obec dostala po roku 1663, po tom, čo Turci obsadili Nové Zámky. V tomto období patrila medzi najvýznamnejšie hospodárske usadlosti. Nový rozvoj obce nastal po vyhnaní Turkov v roku 1685, kedy sa začalo nové dosídlenie. Obec bola v roku 1704 opäť územím, na ktorom sa odohrávali vojenské akcie, tentoraz pod vedením Františka II. Rákócziho. Vojaci boli v regióne prítomní s väčšími – menšími prestávkami až do roku 1708. Po vojenských akciách obyvateľov dediny zdecimoval mor a hospodársky vývoj dediny sa začal až po roku 1710. V 2. polovici 18. storočia v jej chotári pestovali lucernu, čo napomáhalo rozšíreniu trojpoľného systému hospodárenia. V 2. polovici 18. storočia Fridrich Kronberg v obci založil továreň na výrobu modrotlače, potrebné farbivo získaval z rastlín. V 18. a 19. storočí obec viackrát zasiahla povodeň a obyvateľstvo zdecimovali aj epidémie cholery v rokoch 1831, 1849 a 1866. Názov obce sa dostal do učebníc dejepisu v súvislosti s revolúciou a bojom o nezávislosť v rokoch 1848 – 1849. 16. júna a 20. – 21. júna 1849 sa na jej území a okolí odohrávali bitky medzi cisárskymi a maďarskými vojskami. Na pamiatku týchto bojov bol postavený v roku 1869 pomník.Pamätník 1848
Po 1. svetovej vojne, ktorá si vyžiadala spomedzi obyvateľov dediny 131 obetí, sa obec stala súčasťou novej Československej republiky. Na základe Viedenskej arbitráže v roku 1938 bola v rokoch 2. svetovej vojny pričlenená k Maďarsku. A po 2. svetovej vojne v roku 1945 sa obec stáva opäť súčasťou Československa. Po 2. svetovej vojne obyvatelia obce prežili viaceré zmeny. Z obce bolo 153 rodín deportovaných na nútené práce do Čiech a 585 osôb vysídlili do Maďarska. Na čele obce od apríla 1945 stál vládny splnomocnenec a neskôr miestna správna komisia. Vo februári 1948 sa názov obce z Peredu zmenil úradnou cestou na Tešedíkovo. Nové pomenovanie dostala obec podľa mena Samuela Tešedíka. Evanjelický duchovný pedagóg a ľudový hospodár pôsobil v Szarvasi. Samuel Tešedík vystupuje v histórií ako slovenská osobnosť, v zmysle zákona o pomenovaní obcí Pered bol zaradený medzi 13 obcí, ktorým po roku 1990 nebolo vrátené pôvodné historické pomenovanie. Dňa 6. marca 1995 na základe výsledkov referenda Tešedíkovo ako prvé podalo svoju žiadosť vo veci označenia obce s historickým názvom popri úradnom pomenovaní. Ministerstvo vnútra vzalo na vedomie výsledky referenda, ale vyhotovenie tabule s historickým názvom už nezabezpečilo. Miestna samospráva na základe svojho uznesenia objednala na vlastné náklady predpísaný formát miestnej tabule s názvom Pered, ktorá bola aj nainštalovaná.
Po II. svetovej vojne, najmä v 60-tych rokoch nastal prudký rast hospodárstva. Rozvíjala sa tak poľnohospodárska ako aj rastlinná výroba a chov dobytka. Popri tradičnom chove dobytka chovali aj kŕmne husi, ktoré vyvážali aj na export. V 70-tych rokoch bolo postavených viacero verejných budov: základná škola, materská škola, dom sociálnych služieb, lekáreň, dom kultúry, zdravotné strediská, obchodné centrá a nové obytné štvrte. Od roku 1991 na čele obce stojí opäť samosprávny orgán. Činnosť samosprávy v súčasnosti zabezpečuje 11 členný poslanecký zbor a nezávisle volený starosta. V roku 1996 bola ukončená výstavba siete pitnej vody a plynofikácie obce, čím sa obec zaradila medzi rozvinuté usadlosti.
Uskutočnené projekty obce: SAPARD – Rekonštrukcia miestnych komunikácií, Rekonštrukcia a obnova budovy – Spoločenského centra“, EU – Uzavretie a rekultivácia skládky odpadov Tešedíkovo, Rekonštrukcia budovy Základnej školy Tešedíkovo, ISPA – Odkanalizovanie obce Tešedíkovo v rámci projektu- Odkanalizovanie regiónu „Šaľa a okolie“, Výstavba nájomných bytových jednotiek.

Symboly obce: Obcou vydané písomnosti na znak hodnovernosti boli opatrené pečaťou. Najstarší odtlačok pečate obce sa nachádza na písomnosti vydanej v roku 1661. Je na nej zobrazený štít, v ktorom vidieť časti pluhu, lemeš a čerieslo, ako aj dve ruže. Obec túto pečať používala do 60-tych rokov 18. storočí. Novšie pečatidlo, na ktorej je zobrazený lemeš medzi palmovým konárom sa používalo pravdepodobne od roku 1800. Z rokov 1836 – 1910 sú známe ešte tri pečatidlá obce. V obrazci prvých dvoch sú naďalej časti pluhu, len boli doplnené o tri pšeničné klasy. Pečatidlo z roku 1910 už zobrazuje samotný pluh, doplnený ďalšími poľnohospodárskymi náradiami – kosákom, kosou, ako aj snopom obilia.Obnovený symbol dnešnej obce vychádza z heraldicky najčistejšej, najstaršej pečate.Štít obce TešedíkovoErb obce tvorí: na červenom štíte umiestnený zlatý lemeš a čerieslo. Vo dvoch horných rohoch štítu doplnený dvomi zlatými a štyrmi zelenými ružami.
Vlajka obce je trojcípa a vo farebnosti je totožná s erbom. Erby a farby obce samospráva prijala a schválila rozhodnutím č. 143/02/94 a Ministerstvo vnútra 9. novembra 1994 zaregistrovalo pod č. HR T-35/94.
 
Významní rodáci, osobnosti pôsobiace v obci:
Fridrich Kronberg - zaoberal sa pestovaním nových poľnohospodárskych plodín  
Ján Grigey -   prvý farár v Tešedíkove
Karol Kern - farár, pôsobil nielen ako poddekan, ale aj ako školský inšpektor
Károly Thorma - prvý lekár v obci
Ján Péter - učil v obci, pedagóg 52 rokov
Olivér Ribányi - pôsobil ako farár od roku 1907, prekladal literárne diela z francúzštiny
a nemčiny do maďarského jazyka
Henrik Mészáros - bol ľudovým liečiteľom, bol pomocným lekárom v nemocnici.

Sakrálne pamiatky obce: prvý kostol v obci postavený v roku 1717, bočný oltár Sedembolestnej Panny Márie z 19. storočia, Trojičný stĺp z roku 1857 postavený Gáborom Somogyim, Rímskokatolícka fara, Kalvária, jednoloďová kaplnka, Božia muka, socha svätého Donáta, socha svätého Jána Nepomuckého, prícestný kríž, vysoká zvonica so železnou konštrukciou, socha svätého Floriána, socha svätého Vendelína, žulový prícestný kríž, evanjelická modlitebňa, židovský cintorín
Významné pamiatky obce: pomník bojov z rokov 1848/49, pamätník obetiam I.a II. svetovej vojny, pamätník vysťahovaných a deportovaných občanov z obce.

Obecná samospráva od roku 1999 štvrťročne, dvojjazyčne vydáva obecné noviny pod názvom Tešedíkovské noviny – Peredi újság. Obsahuje správy a informácie o práci obecnej samosprávy, prináša informácie  kultúrno-spoločenského charakteru.